reklama

Metelica

V. Basov sa pohral s Puškinovou Metelicou, Kapitánovou dcérou a s jeho pocitmi. Už si len stačí pozrieť film.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

 Čierna škvrna na bielom podklade môže znamenať hocičo a to najmä vtedy, keď sa na ňu pozeráme z vtáčej perspektívy. Chvíľkový pohľad na túto neidentifikovateľné niečo odhalí náznak pohybu. V širokouhlom pohľade sa zrazu stane zo škvrny kôň a nie hocaký, ale zapriahnutý. Ďalší pohľad už odhaľuje krajinu a v nej stromy, domy ... všetko biele. Ešte aj silnejúci vietor pripomínajúci metelicu rozhadzuje na všetky strany samú belobu. Pomyslieť si na niečo iné ako na zimu za nechtami sa asi ani nedá. Chvíľkové zastrenie reality dokáže poukázať na teplo domova, krbu, postele. Vonku však stále asi každý kričí, a aj keď je to dosť nezrozumiteľné, zdá sa, že ľudia volajú niekomu na slávu. Dokonca sa ku kriku pridáva hudba a to aj napriek tomu, že je celková kompozícia ponúknutého obrazu minimálne smiešna. Pre toto obdobie sa hodí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 V ruskom sedliackom povstaní bolo za panovania cárovnej Kataríny II., konkrétne v roku 1773 doslova poctou, keď dospievajúceho mladíka povolali brániť vlasť. Tento dobrosrdečný a ušľachtilý akt sa stal snom nejedného chlapca, ktorý si ešte skôr ako sa mu chlapčenský hlas zmenil na mužský predstavoval, ako jedného dňa vyrazí do tuhej zimy (tie ruské boli také a ešte aj horšie) a vyrazí nepriateľovi ideály z tela.

 No a opäť do zimy. Spomínaná škvrna sa už medzitým dostala ďalej, ale nadšenie z tohto počinu nie je badať. Situácia si pýta riešenie, ale záprah a dokonca ani kôň na žiadne neprichádzajú. Záveje a zima a zima a záveje. Dramatická situácia ako vystrihnutá z ruskej zimy a tak pri potvrdení, že sa o takýto typ zimy jedná, neprichádza prekvapenie. To by ani nebolo namieste. Nemieste nie je ani tak veľa zimy v jednom odstavci, ale situácia si naozaj nevyberá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Myseľ stále myslí na teplo, namiesto toho však prichádza detail, ktorý si nik nepýtal. Snehom pokrytá tvár (koňa aj pohoniča) je prerušovaná silnejúcim zvonením. Podchladené telo si robí svoje, razom sa kdesi v centrále vynára predstava citu, ktorý je vizuálne spojený s dievčaťom. To netrpezlivo sedí v teple, snaží sa pôsobiť dôveryhodne a poeticky. Do takého počasia by ani psa nevyhnal a keď už aj, bude aspoň myslieť na niečo príjemné (čítaj teplé) a možno aj objatie či telo svojej milej. A je jedno čo si o tom myslí jej konzervatívna matka.

 Klišé. Teda zima. Stuhnuté údy prestávajú poslúchať, zem pod nohami sa zdá byť krehkejšia než krehká. Prepadnúť sa pod zem by v tejto fujavici nemuselo byť vôbec zlé, poddávajúcemu sa telu však rozkazuje mozog a ten prepadávanie neschvaľuje. Tvár je už celá pokrytá bielou perinou, tej ale chýba to, čo takú perinu charakterizuje. Áno, to klišeovité teplo. Myseľ sa sústredí na šálku čaju, z ktorej sa tak príjemne parí, až je úplne jedno, že má nevkusný motív. Medzitým sa už zotmelo, inokedy ostrý zrak sa momentálne potýka s problémom, spomenutá perina pôsobí ako baterka, v tejto dobe však skôr ako lampáš. Technická revolúcia prišla až neskôr. Pohľad, ktorý je svojou statickosťou v kontraste so zabávajúcimi sa pánmi a paničkami sa opäť premieta do príjemného teplom opojeného pocitu. Je to pocit, kedy nevadí, že nádeje na lásku vtlačené do papiera horia kdesi v kozube. Dôležité je nezamrznúť. Stačí ešte trochu vydržať. Darí sa. Pred očami sa detailne ukazuje prístrešok, v ktorom sídli tak prepotrebné teplo. Ono prináša dynamicky nabudené tóny, ktoré ale v teplom vnútri vyznievajú celkom milo, aj keď prihliadnuť na možnú blížiacu sa tragédiu by si asi nikto túto hudbu neinterpretoval ako milú. Ešteže je uväznená v telesnom príbytku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Sedliacke povstania sú v drvivej väčšine spôsobené tým, že tí chudobnejší sú viac nespokojní ako tí bohatší. Radi by si vymenili miesta a tak vymýšľajú všakovaké plány ako to zrealizovať. Vojenské akcie sú pri takomto zmýšľaní doslova životne potrebné a človek sa v krízovej situácii neraz upne k veciam, ktoré ešte pred nedávnom odsudzoval.

 Prsty na nohách už nie je možné vnímať, to isté sa deje aj s citlivosťou tých na rukách. Niečo sa však vo vnútri tela, tam, kde je ešte cítiť život búri, a nie je to obyčajná vzbura, ale taká riadna, možno až sedliacka. Teraz už len naverbovať pár dobrovoľníkov, ktorí sa pri myšlienke zmeny stanú nevoľníkmi, nahovoriť im, že tak a tak to bude lepšie ... Ak sa im to nebude páčiť, prípadne pohroziť detailom do duše. Hovorí sa, že nádej zomiera posledná, keď sa ale stane, že už telo, celý človek nevládze, keď sú všetky údy premrznutejšie než premrznuté, dostáva sa na svetlo sveta statickosť, ktorá prináša toľko žiadané teplo. Tí, čo sa niekedy vydali napospas snehom pokrytej Rusi sa toho toľko omieľaného tepla nechceli vzdať a ani nevzdali. A aj keď na túto hypotézu nie je žiadny rukolapný dôkaz, pretože sa dotyční s „výletu“ nevrátili, drží nás pri tomto presvedčení fakt, že byť škvrnou nemusí byť až také zlé. Veď koniec koncov revolucionári sú škvrnou na bezstarostnom živote aristokratov či omrzliny škvrnou na predtým peknej pokožke aspoň tak, ako je o život bojujúci záprah škvrnou na optike zasneženej krajiny.

Peter Klimko

Peter Klimko

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Jeden z tých, ktorí využili možnosť vytvoriť si vlastný blog. Zoznam autorových rubrík:  Premier LeagueA či ozaj?LFCSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu